Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! - 16

1. července 2012 v 17:22 | Marionette |  Tá fotografka bude moja
Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! -16
"Okamžite otvor tie dvere, lebo ich vykopnem!" skríkol som a bol som pripravený naozaj to spraviť.
"Poslúž si, ale ja ťa k sebe dobrovoľne nepustím! Je to tvoj byt, ak si ho chceš zdemolovať, pokojne!"
"Sarah ja to myslím vážne, otvor tie dvere, nechcem to riešiť keď ti nevidím do očí," povedal som, ale ako som čakal.. nič!
Postavil som sa na druhú stranu chodby a pripravil som sa ich naozaj vyraziť.
"Dobre, máš poslednú šancu potom ich vyrazím a už mi neujdeš!" povedal som, ale prekvapivo zase nič!

Bol som k tomu vážne odhodlaný, potreboval som si to s ňou vysvetliť a jedny dvere ešte nikoho nezabili nie? Poriadne som sa rozbehol a kopol do nich s takou silou až okamžite povolili. Saraz sedela skrčená, opretá o vaňu a po lícach jej stále stekali slzy Všimol som si ako sebou trlha, prekvapene na mňa pozrela ale hneď sa ešte viac schúlila do klbka akoby sa ma bála.
"Vravel som ti, že to urobím" povedal som už teraz úplne pokojným hlasom a prisadol si vedľa nej. Pokúsil som sa ju objať aj keď sa mi hneď vytrhla a posunula sa o kúsok ďalej.
"Poď sem," šepol som a chytil som ju za ruku, ale vyšklbla mi ju.
"Neželám si, aby si sa ma dotýkal," zamumlala a ani na mňa nepozrela. Toto ma zabolelo a smutne som sklopil hlavu.
"Ja viem, že som vyznel zle, ale ja som to tak nemyslel, len by som s tebou chcel stráviť viac času. Poznám ťa tak krátko, ešte stále som sa ťa nenabažil a bojím sa, že ten deň ani nepríde. Len som chcel predĺžiť čas, kedy budeme spolu. Naozaj som nechcel spraviť nič zlé a hlavne povedať nič zlé. Veď ja ťa ľúbim, nikdy by som úmyselne nepovedal nič, čo by ťa rozplakalo. Ver mi. A mimochodom, keď pôjdeme na turné, budeš mať veľa práce aj ty, najmem si ťa ako fotografku." Dúfal som, že sa nad poslednou vetou zasmeje, lenže ona nič.
"Prestaň sa hrať na nedostupnú," povedal som a ona zhlboka vydýchla.
"Až keď sa ty prestaneš hrať na debila!"
"Ale ja sa nehrám..ja som keď som ťa teraz takto stratil pre takú sprostosť" zamrmlal som a konečne si vyslúžil aspoň jeden pohľad. "Prosím ja som vážne nechcel nič zlé. A ak by si odstúpila od toho aby si ma fotila tak rovno skončím s tým projektom a najmem si ťa na fotenie niečoho iného tak, že nebudeš mať na výber. Nikdy by som nedovolil aby sa na mňa pozerala nejaká iná nadržaná fotografka" pritiahol som si ju do náruče a tento krát sa našťastie nechala objať.
"Prosím odpusť mi to.." zašepkal som a už radšej stíchol aby som ešte nepovedal niečo s čím si to ešte viac pokazím.
"Máš pravdu, si debil, ale môj debil," zamumlala a pobozkala ma. Obkročmo si na mňa sadla, ale keď som jej rukou vošiel po d tričko, odtiahla sa.
"Teraz nie, prosím," šepla a ja som ju pustil.
"Tie dvere ti zaplatím," povedala a kývla hlavou smerom ku dverám, ktoré boli na zemi.
"Čo blázniš? Ja som ich predsa vykopol," pokrútil som hlavou.
"Ale ja som sa tu zamkla!"
"Ale zamkla si sa tu kvôli mne!" povedal som a ona pokrútila hlavou. "A navyše, momentálne je to môj byt!"
"Momentálne možno hej, ale čoskoro to bude náš byt!" pousmiala sa a mala sklonenú hlavu.
"Počkaj, toto si myslela vážne?" neveril som, že to naozaj povedala a prstom som jej nadvihol bradu.
"No, ak tvoj návrh stále platí..."
"Jasné, že platí! Ak chceš tak som schopný ešte teraz sa obliecť a nasťahovať si ťa sem!" rozžiaril som sa ale ona iba zakrútila hlavou.
"Myslím, že v nasledujúcich dňoch to zvládneme bez toho aby si musel teraz hneď..zatiaľ ma tu máš" hlavu si oprela o moje rameno a nasala moju vôňu. "Ale s tými dverami to myslím vážne!" dodala keď som mlčal.
"Ale aj ja! Ty nič platiť nebudeš, veď sú to iba jedny dvere to je pre mňa nič" podvihol som jej bradu aby mi videla do očí, že to myslím vážne a jemne ju pobozkal na pery. "Ty si to najcennejšie čo mám a nikdy nedobolím aby som o teba prišiel kvôli takej somarine" opatrne som sa aj s ňou postavil a niesol ku do spálne. Položil som ju na posteľ a už chcel odísť ale chytila ma za ruku a pritiahla si k sebe.
"Povedala som, že nemám teraz chuť na sex a nie, že máš odísť a nechať ma tu samú"
"Ja som myslel, že..."
"Prosím, ty už nemysli," zasmiala sa a pohodlne si o mňa oprela hlavu.
"Som šťastný, že ťa mám," povedal som a pevne som si ju k sebe privinul. Musím povedať, že prvú noc u mňa v byte som si predstavoval inak, ale fakt, že ju teraz držím v náruči to všetko akosi vyvažoval.
Prebudil som sa až ráno a hneď s hrôzou zistil, že neleží nikde vedľa mňa. Prisahal by som, že som ju mal v náručí keď som zaspal ale teraz tam nebola a ani nikde vedľa mňa. Okamžite som sa s hrôzou posadil a hneď ma napadol asi ten najhorší scenár. Že, by sa na mňa stále hnevala a včera večer to iba hrala aby som jej dal podoj? A dnes sa zbalila a odišla odo mňa?
Bleskovo som preletel celý byt a aká úľava to bola keď som ju uvidel v kuchyni.
Stála pri linke a nevšimla si ma, tak som sa k nej nenápadne naklonil a čakal kedy si ma všimne. Nakrájala rajčinu, položila ju na tanier a chcela prejsť k stolu no vrazila do mňa.
"Dobré ráno," usmial som sa, keď som videl že sa ma zľakla.
"Mohol si sa ozvať, vydesil si ma," usmiala sa a položila mi ruky na hruď.
"Poznáš ma! Nemohol som si nechať ujsť pohľad na tvoj zadoček," zasmial som sa a naklonil som sa, aby som ju mohol pobozkať.
"No jasné, to je ti podobné...ako keby si ho ešte nevidel" najprv mi uhla aby som ju nepobozkal ale napokon to urobila sama. Ruky mi obmotala okolo krku a keby bolo na mne tak by som pokračoval aj ďalej.
"No a keď už máš dnes to voľno tak čo bude s tým sťahovaním?" usmial som sa a vysadil ju na linku. Rozkročila nohy aby som sa mohol postaviť medzi ne a pevne ju objať.
"Ale ja som myslela, že si dnešný deň zariadil preto, aby si mohol byť so mnou?" rukami mi prešla po hrudi a zamyslene na mňa pozrela.
"Mám takú teóriu, že čím skôr u mňa budeš bývať, tým častejšie s tebou budem môcť byť," vysvetlil som jej môj plán a ona sa rozosmiala.
"Ale veď so mnou môžeš byť každú chvíľočku a to môžeme mať aj dva byty, nie?" usmiala sa a nežne ma pobozkala na krk.
"Úprimne dúfam, že sa nesnažíš nenápadne vykľučkovať," šepol som a ona sa mi pozrela do očí.
"Raz som ti už predsa povedala, že chcem s tebou bývať, tak prečo by som to menila?"
"Neviem, len sa uisťujem že už budeš nastálo moja," zasmial som sa jej do uška a cítil som, ako ju striaslo
"Ja ti nebránim si ten byt nechať ale chcem ťa mať čo najbližšie to ide a pokiaľ možno tak nastálo" dodal som a priadne si ju k sebe pritisol. Určite presne chápala na čo tým narážam.
"A už si sa rozprával s mamou?" spýtala sa a vážne na mňa pozrela.
"No rozprával ako rozprával...dalo by sa to nazvať aj rozhovorom" zamrmlal som a nervózne si prehrabol vlasy.
"Mal by si sa s ňou porozprávať, vysvetliť jej to aby sa na teba nehnevala. Veď ma ešte ani nepozná a ty si ma chceš nasťahovať do bytu" premerala si ma prísnym pohľadom ale ja som sa mu len snažil vyhnúť.
"Vieš čo...o dva dni máme taký menší koncert tak tam pôjdeš so mnou a spozná ťa. Aspoň tam nebudem sám a nebudem sa musieť iba pozerať na Kevina aký je šťastný s Dani.."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Koho máte z Jonasovcov najradšej?

Nicka
Joea
Kevina

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 5. července 2012 v 13:36 | Reagovat

Ále, Nick silák ? :D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama