Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! - 13

23. června 2012 v 17:48 | Marionette |  Tá fotografka bude moja

Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! -13

"Ale áno poznáme sa. Teda, už je to pár rokov, čo sme spolu viedli nejaký hlbší rozhovor, ale poznáme sa. Ja som Johnatan. Ale taká sladká slečna ako vy ma môže volať John. Čo keby sme si potykali?" Nahodil tú svoju masku dokonalého gentlemana a usmial sa na ňu.
"Som Sarah, teší ma," potriasli si rukou a ja som videl, ako sa k nej natiahol po bozk, ktorý na líce aj dostal.
"Takže, ako to bude prebiehať?" spýtal sa ona sa pozrela na nejaký papier so stola.
"Oblečený si už na to mal byť, ale nemal si mať na tom čiernom tričku ešte košeľu?" spýtala sa a on prikývol.
"Mám ju tu v taške, aby sa mi nepokrčila pri šoférovaní, ak chceš, môžem ťa potom hodiť domov, predtým by sme mohli dať večeru," šarmantne sa usmial a Sarah po mne hodila pohľadom. Prišiel som k nim a objal ju okolo bokov.

"Nemáš tu nejakú knihu láska? Hrozne sa nudím," povedal som a pobozkal som ju. Rukami som jej vošiel do vlasov, ale ona okrem toho aby ma objala okolo krku nerobila vôbec nič.
"Ale toto nebolo z lásky, ale schválne," povedala namosúrene len čo som sa odtiahol a ja som mykol plecami, za čo som si vyslúžil ranu po hrudi.
"Vieš že milujem len teba a spravím všetko potrebné, aby som ťa uchránil pred paprčami iných mužov," šepol som a odišiel ku skrinke, na ktorú ukázala keď som sa jej spýtal na knihu. Niečo som odtiaľ vybral, ale keď som si sadol späť na gauč, ani som tú knihu neotvoril.
Ani neviem čo to bolo za knihu ale aj tak iba ležala vedľa mňa na sedačke čo Sarah aj dobre videla. "Tam dozadu sa môžeš ešte ísť upraviť" ukázala mu a vrátila sa ku svojmu stolu. Mal som pocit akoby na mňa bola trochu naštvaná tak som potichu prišiel k nej a znova ju objal okolo bokou. Chvíľu sa snažila nevšímať si ma, ignorovať ale napokon predsa len povolila a otočila sa tvárou ku mne.
"Nemusíš žiarliť ak ma nejaký muž pozve na večeru..ja som tvoja a tak ľahko sa ma nezbavíš" zašepkala a dívala sa hlboko do môjho vnútra.
"Viem, že som sa správal ako idiot ale to bolo preto lebo nepoznáš celý príbeh..už mu nedovolím, aby mi zval aj teba" vtisol som jej malý bozk na čelo a ucítil ako mi obmotala ruky okolo krku.
"Aký príbeh? Čo sa medzi vami stalo?" podvihla obočie a pritiahla si ma ešte tesnejšie k sebe.
"No tak čo môžeme začať? Ja som pripravený" odrazu sa za nami ozval ten odporný hlas a ja som len potichu zavrčal.
"To ti poviem potom.." naposledy som ju dlho a vášnivo pobozkal než som ju musel pustiť s náruče.
"Takže, ako?" spýtal sa John a ona ho nasmerovala a povedala mu, ako sa ma postaviť. Neustále ho fotila a niečo mu hovorila a ja som neustále sledoval ten jeho nadržaný pohľad.
"Takže čo s tou večerou?" spýtal sa zrazu a chytil ju za ruku.
"Mrzí ma to, ale som zadaná," usmiala sa Sarah a chcela mu tú ruku vytrhnúť, ale držal ju príliš pevne.
"Ale veď to nebude rande, len večera," usmial sa a nahodil pohľad typu: ja nič, ja muzikant.
"Jasné, večera, ktorá skončí sexom?" spýtal som sa ironicky a prešiel k nim. Chytil som ruku, ktorou držal tú Sarahinu a prinútil som ho, aby ju pustil. Potom so jednu ruku obmotal okolo jej bokov a druhú som mal pripravenú, ak by mu bola treba jednu vraziť.
"Možno by si nakoniec uvedomila, komu dať prednosť. Vždy to tak bolo. No povedz, koľko dievčat po rozchode s tebou nemalo nič so mnou?" spýtal sa a ja som musel povedať, že som sa veľmi premáhal, aby som mu jednu nestrelil.
"Sarah je moja!" povedal som s ľadovým pokojom v hlase a prepálil ho nepríjemným pohľadom.
"To isté si povedal o Molly a už o pár dní sa podo mnou zvíjala a prosila ma, aby som ju pomiloval," zasmial sa a potom pozrel sa Sarah.
"Ver mi, sú lepšie partie, ako tento tu. Ak chceš, ukážem ti, ktoré sú tu," s úsmevom k nej natiahol ruku a Sarah sa pozrela na mňa.
Chvíľu som naozaj nevedel čo urobí, bol som nervózny a to hlavne preto lebo John vždy dostal čo chcel alebo ktorú chcel. Nasucho som prehltol ale aj tak som sa snažil vyzerať čo najviac pokojne..veril som jej.
Už som na chvíľu vážne myslel, že vloží ruku do tej jeho ale ona ňou nakoniec prikryla tú ktorou som ju objímal okolo bokov a preplietla si so mnou prsty.
"Myslím, že mám dobrú partiu..takú ktorá sa ku mne hodí a nechcem to meniť..hlavne niektoré partie" pousmiala sa a mne padol kameň zo srdca.
"Ale no tak poď som mnou dnes na večeru a potom sa rozhodneš" stále sa ju pokúšal presviedčať.
"Prepáč ale na dnes večer už mám plán..niečo som sľúbila a to chcem aj dodržať.." pri tejto vete pozrela na mňa a hlavu mi oprela o rameno.
"Doteraz to pochopili všetky a ty nebudeš výnimka, že som lepší ako Nick. Čoskoro si to uvedomíš," sebavedome sa usmial a vrátil sa k tomu plátnu, kde som včera stál aj ja.
"Videla som to. Videla som tie pochybnosti. Nemusíš si byť neistý, ľúbim ťa!" Pobozkala ma na krk, vzala si fotoaparát a odišla. Vrátil som sa na gauč a sledoval ich. Naozaj som chcel ísť za ňou a vyvrátiť to, povedať, že som nepochyboval, ale bola by to lož.
"Myslím, že mám čo som chcela, môžeš sa upraviť a ísť," usmiala sa naňho a potom prešla ku mne. Sadla si na gauč a pozrela na mňa.
"Prepáč," zamumlal som a ona mi prstami prešla po lícach.
"Neospravedlňuj sa, len si zapamätaj, že ja by som ťa nevymenila," povedala nežne a hlavu si oprela o moju hruď.
"Tak som pripravený, nerozmyslela si si to náhodou, moja ponuka stále platí, veď vieš," usmial sa, keď prišiel a už bol prezlečený.
"Nie, prepáč," pokrútila hlavou a on sa otočil ku dverám.
"Ale ak chceš ísť, pokojne s ním choď, nezostávaj tu kvôli mne..." pozrel som sa na ňu a potom na Johna, ktorý práve vychádzal, ale keď počul čo som povedal, zastavil sa...
"Čo to hovoríš? Ja tu nezostávam kvôli tebe ale kvôli mne..teda môžeš za to ty" usmiala sa a jemne ma pohladila po tvári. "Ty môžeš odísť, nikam s tebou nejdem" na pár sekúnd sa otočila na Johna ale potom hneď znova ku mne. "S tebou som sa milovala tam vzadu, vo sprche, tebe chcem dať to prekvapenie a tebe som povedala, že ťa milujem tak prečo by som mala ísť s ním na večeru ty blázonko?" usmiala sa na mňa ale úsmev sa jej stratil keď videla môj výraz.
"Ak tak nakoniec išli všetky.." zamrmlal som si a chcel sa vymaniť z jej objatia ale nepustila ma a obkročmo si na mňa sadla aby som jej ani nemohol ujsť.
"Čo tým myslíš? Kam išli? Akože všetky?" spýtala sa ale ja som len uhol pohľadom inam aby som sa jej nemusel pozerať do očí. "Neviem čo sa medzi vami stalo ale chcem aby si vedel, že ťa milujem a keď budeš chcieť tak mi to môžeš povedať" jemne ma pobozkala na pery ale stále neodišla a uprene na mňa hľadela.
"Ešte na škole som mal dievča... Molly! Neviem čo to bolo, možno som to vtedy nazýval láskou, ale teraz, ako mám teba, boli moje city len slabým odvarom, ale každopádne mi na nej veľmi záležalo. Lenže v momente, ako sme to všetkým povedali, teda, to že je medzi nami dačo viac, začal sa o ňu zaujímať aj on. Boli sme najlepší kamaráti, ale potom... našiel som ju s ním v posteli a... Odvtedy dostal každé dievča s ktorým som si začal, stačilo aby som sa na ňu len usmial a už bola jeho. Vždy dostal čo chcel, vždy! Chcem aby si vedela, že ťa ľúbim, ale... naozaj som sa zľakol. Milujem ťa, ale vtedy som si pripadal, ako na škole," sklopil som hlavu a ona ma pevne objala okolo krku.
"A teraz ma počúvaj. To bolo dávno, teraz si ty ten, ktorý by mu mohol dievčatá preberať, stačilo by sa na jeho slečny len usmiať a ležali by ti pri kolenách. Ale to samozrejme neznamená, že to máš skúšať, teba chcem pre seba!" poslednú vetu povedala naoko veľmi vážne, ale potom sa rozosmiala.
"Netráp sa preňho, mysli na niečo iné, už je preč," usmiala sa a nechala ma, aby som jej rukou vošiel pod tričko a pohladil som ju po chrbte.
"Tak budem myslieť napríklad na... to moje prekvapenie," usmial som sa a ona zdvihla obočie.
"Buď si smutný, alebo nadržaný, hrozné," povedala a potom sa ku mne naklonila tak, že naše pery boli od seba len pár milimetrov.
"Stále ti nedošlo čo to je za prekvapenie? Tak popremýšľaj," zamumlala a jemne sa pousmiala úsmevom, ktorý doprevádzalo poradne červenanie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 24. června 2012 v 14:12 | Reagovat

To byl ale otrava, pff :( :D

2 Beatricce Beatricce | Web | 26. června 2012 v 15:21 | Reagovat

ahojky, konečne som sa vrátila, to je nadlho a všetko je na mojom blogu :-) Dúfam, že budem mať na blog čas.. :D

dobréé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama