Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! - 12

21. června 2012 v 17:48 | Marionette |  Tá fotografka bude moja

Facebookový projektík aneb Tá fotografka bude moja! -12

"Ale mám podmienku," povedala a ja som sa rozosmial.
"Ty nie si tá, ktorá si môže klásť podmienky. Buď berieš, alebo nie," ruky som si založil na prsiach a čakal, čo z nich vypadne.
Chvíľu na mňa ešte hľadeli, keď ich prerušilo cvaknutie fotoaparátu. Všetci traja sme sa pozreli na Sarah, ktorá si ma práve odfotila a len sa na mňa nevinne usmiala.
"Prepáčte, pokračujte v dohadovaní," žmurkla na mňa a ja som sa otočil na tie dve.
"Rád to s vami nafotím, ale pod podmienkami, aké som určil ja, takže vám tie podprsenky rozopnem sám, ale to spravíte samé?"

"No ale to nie je fér!" tá jedna sa ku mne otočila chrbtom, asi sa snažila trucovať ale som v tom hneď videl príležitosť. "Prečo by sme si ich mali dať dolu keď ani ty si nám ešte nič neukázal?" pokračovala a ja som sa skoro rozosmial.
"Ja som neukázal? Neviem kto mi tu už dvadsať minúť slintá a prezerá si ma iba v boxerkách" pristúpil som k nej o kúsok bližšie ale ona vyzerala ako keby to nezaregistrovala. Potichu som sa pousmial, jemne vzal do rúk zapínanie od jej podprsenky a to skoro okamžite povolilo.
Rýchlo som ju z nej strhol a usmial som sa.
"A teraz ty," otočil som sa k tej druhej, ktorá celá roztrasená o krok cúvla.
"Necháš ju v tom samú?" spýtal som sa a ukázal na tú, ktorej som práve rozopol podprsenku, ako sa rukami snaží zakryť, čo sa dá.
"Dobre, ale..."
"Ale?"
"Lizz, kašlime naňho," povedala po chvíli keď zrejme skúmala svoje možnosti. Očami som vyhľadal Sarah, ktorá zadržiavala smiech a ja som mal teda tiež čo robiť, aby som sa nezačal smiať.
Rýchlo si zdvihla tú podprsenku zo zeme a prišla k tej druhej s tým aby jej ju znova zapla. Pozrel som na Sarah ktorá sa tie iba potichu usmievala a pevne sa držala aby po mne neskočila. "Ale ty mi ju večer dovolíš rozopnúť, však?" zozadu som ju objal a hlavu si položil na jej rameno.
"Ale iba ak si vyzlečieš tie tesné boxerky" zašepkala a nechala sa objímať.
"Tak myslím, že to nebude problém" perami som jej prešiel po krku a ona sa hneď striasla.
"Ako myslíš..už si sa pobavil?" odrazu sa otočila čelom ku mne ale na perách mala stále úsmev.
"No a nehovor, že ty nie" rukami som zablúdil, až dole na jej zadoček..bože keby sme tak teraz len boli sami a nie s tým dvoma otravami.
"Ja to rýchlo dofotím a potom mám pre teba prekvapenie," povedala zrazu a odtlačila ma. "Ale aby si ho dostal, musíš si tam pekne sadnúť a čakať," Nemusela mi dva krát hovoriť, a ja som už sedel na gauči a usmieval som sa. Sledoval som, ako im hovorí, čo majú spraviť a musel som sa pousmiať, ako ju obe bez slova počúvajú a už pri tom na mňa nehádžu tie pohľady. Práve naopak, snažia sa tomu môjmu pohľadu vyhnúť.
Chvíľami to pre mňa bolo doslova utrpenie sa na ňu tak pozeral a vedel, že musím počkať inak nič nedostanem. Keby som aspoň vedel čo dostanem.. Ona prekvapenia nenávidí ale mňa jedným takto týra. Ešte sa aj zohla aby mala lepší záber a mne poskytla perfektný výhľad na jej zadoček v tých kratučkých ak sa to vôbec aj dá nazvať nohavicami.
"A kde mám to prekvapenie?" spýtal som sa hneď ako tie dve odišli a pristúpil k nej. Natlačil som ju až tesne k stolu a rukami sa oprel s každej strany aby mi nemohla ujsť.
"Ešte chvíľku počkaj, potrebujem tie fotky stiahnuť a odoslať," usmiala sa a začala ma odtláčať.
"No počkaj! Ja ťa nemôžem nijako prekvapiť, ale ty mňa áno?" spýtal som sa a ona prikývla.
"Vieš, rozdiel medzi nami dvoma je ten, že keď si ty predstavíš, čo za prekvapenie to bude, ideš vyletieť z kože. A aj niečo iné ide vyletieť z niečoho iného," povedala a rukou sa obtrela a môj rozkrok.
"Tak mi to aspoň naznač," šepol som a ona sa na chvíľku zamyslela. "Nič ťa nenapadá?" šepla mi do ucha a prstami mi prešla po zapínaní nohavíc.
"Kebyže vieš čo všetko mi teraz napadá," vydýchol som vzrušene a chcel som ju pobozkať, ale zohla sa a prešmykla sa popod moju ruku.
Rýchlo som sa otočil a znova si ju vtiahol do náručia skôr ako mi stihla ujsť. "Kam by si chcela?" jednou rukou som jej zašiel pod tričko a hladil ju ňou po nahom chrbte.
"Nick..musím to stiahnuť..." tlmene zavzdychala aj keď sa ešte stále snažila rozprávať normálne.
"To počká ale ja nie..niečo sa už vážne snaží vyskočiť a pýta sa to k tebe" jedným pohybom som sa otočil a vysadil ju na stôl.
"Ale ja to musím stiahnuť...približne o pätnásť minút má prísť jeden kvôli ktorému som chcela aby si tu bol so mnou tak ma to prosím nechaj dokončiť..." zašepkala a pokúšala sa mi ujsť ale márne.
"Za pätnásť minúť ja stíham vecí..ja chcem svoje prekvapenie a to si môžeš urobiť aj keď tu bude ale mňa potom už nie" nedal som sa a asi konečne aj dosiahol to čo som chcel.
"Ale vieš o tom, že čím dlhšie si počkáš, tým to bude krajšie?" spýtala sa a ja som sa len zasmial.
"Toto na mňa neskúšaj," povedal som jej a zase som sa k nej naklonil.
"Nick prosím, musím to spraviť," zašepkala a zase sami pokúsila vykrútiť, ale neúspešne.
"V prvom rade musíš spraviť mňa..."
"Nie v prvom rade musím poslať tie fotky, lebo ak budem meškať, tak mi už ďalšiu zákazku nedajú a mimochodom, mali by sme viac času, keby si tu nehral s tými dvoma opachami to divadielko," zasmiala sa a zase mi zatlačila do hrude.
Trošku mi došli argumenty a radšej som ju to nechal urobiť a sadol si na sedačku. Celý čas som ju vyzliekal pohľadom a videl na nej ako ju to znervózňuje až kým sa nepostavila a nezamierila si to ku mne. "Hotovo..vidíš ani to nebolelo" usmiala sa a hneď na to si na mňa obkročmo sadla. "A teraz máš na výber či chceš to prekvapenie teraz alebo až večer.." usmiala sa a oblizla si pery.
"Nie toto mi už nerob!" pevne som jej zovrel boky a už len čakal čo bude nasledovať.
"Beriem to ako teraz," zasmiala sa a pomalými pohybmi mi prstami prechádzala po hrudi, keď sa ozvalo zaklopkanie.
"To snáď nemyslíš vážne?" spýtal som sa a ona sa len s úsmevom postavila.
"A toto zase beriem ako, až večer," vyplazila mi jazyk a ja som sa rýchlo postavil a plesol som ju po zadku.
"Však môžem ísť s tebou zase tam dozadu keď pôjdeš niečo vymieňať," musel som vyzerať vážne nadržane, lebo pokrútila hlavou, že nie a odišla ku dverám.
"No počkaj, tak v tom prípade si to večer vyberiem aj s úrokmi," zasmial som sa a sledoval, ako otvorila dvere a uhla sa, aby mohol ten niekto vojsť.
"A ty čo tu robíš?" spýtal som sa, keď som ho zbadal.
Videl som ten jeho slizký úsmev ako sa pozeral na Sarah a stále ju pri tom vyzliekal očami. Od kedy sme spolu chodili do školy, boli najlepšími priateľmi a on mi prebral dievča sa s ním nebavím. Vlastne ani on som mnou, pripomína mi to kedy môže a stále mi robí naschvál na čo sa určite chystá aj teraz.
"Vy sa poznáte?" pozrela na mňa prekvapená Sarah a behala očami z jedného na druhého.
"Bohužiaľ" zamrmlal som a všetko to vzrušenie zo ma odrazu odpadlo mal som iba nervy a premýšľal som čo urobím ako mu poriadne oplatím to predtým s Molly. Sarah je moja!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Koho máte z Jonasovcov najradšej?

Nicka
Joea
Kevina

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 22. června 2012 v 9:37 | Reagovat

no kdo to asi jee ?:D

2 TheLadyChristyn TheLadyChristyn | E-mail | Web | 22. června 2012 v 16:29 | Reagovat

presně tak Nicku Sarah je tvoja nedaj sa!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama