Critical II.

23. dubna 2012 v 18:05 | Marionette |  Jednorázovky (Marionette)
Druhý dielik je na svete... :) Prosíms i K.O.M.E.N.T.Á.R.I.K :)







"A vy ste?"

"Som Nick Jonas... ja..."

"Môžeme sa porozprávať?" spýtala sa a kývla na dvere. Prikývol som a vyšiel som na chodbu.



"Vypadni a už sem v živote nelez. Neprajem si, aby si sa k nej približoval. Kebyže nejde na tú tvoju autogramiádu, nič sa nestane! Nebudeš sem chodiť len preto, že chceš pred novinármi vyzerať, ako sa o to zaujímaš! Tak to teda nie! Choď," povedala a kebyže nie sme v nemocnici, asi kričí.

"Ale ja..."
"Zmizni!" teraz už skríkla a ja som radšej odišiel, no bol som rozhodnutý sa tam vrátiť...




Ani ma neprekvapilo, že v byte ma už čakala mama s otcom, Joeom Kevinom, Dani a dokonca tu bol aj Frankie.

"Bože, som taká rada, že si v pohode," vrhla sa na mňa mama, no odtisol som ju.

"Čo presne sa stalo? Videli sme to v telke. Ale boli tam len zábery teba, ako jej držíš ranu a potom povedali o Big Robovi, že je surovec, lebo odsotil nejaké dievča..."
"Odsotil ho len preto, lebo ešte aj v tak zvrátenej situácií si šla pre fotku! A pamätáte, ako som vám spomenul toho chlapíka, nevenovali sme tomu pozornosť, mysleli sme že je to len nejaký šialený fanúšik... No, nebol! Zahnal sa po mne nožom, lenže Cassie ma nečakane objala a schytala to... Choďte domov, ja potrebujem byť sám," zašepkal som a snažil som sa potlačiť slzy.

"Nick, teraz tu nemôžeš zostať sám!" namietala mama a krútila hlavou.

"Stále je to môj byt a ak poviem, že chcem byť sám, budem sám. Nevysvetľuj si to zle mami! Mám ťa rád, ale niekedy ťa tu nechcem, prepáč," už som vybuchol, ale snažil som sa to nejako urovnať, Videl som otca, ako ju pevne chytil za ruku a ťahal preč. Našťastie odišli a ja som mohol zostať sám.

Presunul som sa na gauč, ľahol som si a zavrel oči, no pred očami sa mi vždy vynorila ona. Jej bezvládne telo, prázdny pohľad, bolestné vzlyky. Najhoršie na tom bolo, že sa jej to stalo preto, že je to moja fanúšička. Keby ňou nebola, schytal by som to ja a nemuseli by trpieť iný ľudia...


Stál som v nemocnici, pred jej izbou a prešľapoval z nohy na nohu. Od tej sestričky som vymámil, že jej matka príde až o štvrtej a stačil mi na to jediný úsmev. Keďže bolo pol jedenástej, mal som dosť času. Pomaly som otvoril dvere a uvidel ju ležať na posteli. Čítala nejakú knihu a mňa si vôbec nevšimla.

"Môžem?" spýtal som sa a ona sa mykla, Odsunula knihu a keď uvidela, že som to ja, usmiala sa.

"Jasné, sadaj," kývla rukou na stoličku vedľa postele a ja som jej podal kvety, čo som kúpil v jednom milom kvetinárstve oproti nemocnice.

"Ďakujem. Ak ťa tu nájde mama, zabije ťa," upozornila ma a ja som sa pousmial.

"Neboj sa, sestrička mi povedala, že príde až okolo štvrtej... času dosť," zobral som so stola knihu a usmial som sa nad názvom.

"Študuješ herectvo?"

"Hej, posledný ročník, ale mám rozšírení obor, takže aj spev a hru na gitaru, bicie a klavír," zobrala mi z ruky knihu a položila ju na nočný stolík. Doteraz som si nevedel predstaviť, ako vyzerajú učebnice herectva. Myslel som, že teória na to tak celkom neexistuje.

"Možno by sme si raz mohli strihnúť duet," navrhol som a sledoval jej reakciu. Pohŕdavo sa zasmiala, asi to považovala za vtip. Priznávam, že som to povedal ako vtip, ale teraz, keď mi to behá hlavou, mi to príde ako fajn nápad. Možno by jej to pomohlo rozbehnúť kariéru a ja jej to dlžím a navyše by som s ňou mohol byť častejšie, čo sa mi pozdáva. Nie len že je nádherná, je aj úžasná, povahovo.

"Nebol to vtip," povedal som keď krútila hlavou a smiala sa.

"Počkaj, to ako vážne by si so mnou naspieval duet?" šokovane na mňa hľadela a ja som sa iba usmieval a pomaly prikyvoval.

"No, možno by to šlo," kývla nakoniec a očividne s toho bola stále v šoku.

"A čo takto prebrať to pri večeri? Tá sestrička mi povedala, že odtiaľto sa dostaneš do troch dní. Ja mám teraz pár vecí v Los Angeles, ale v nedeľu večer som späť. V Pondelok by som ťa vyzdvihol, čo ty na to?"

"Jasné, to by bolo... super," prikývla a úsmev na jej tvári sa ešte viac rozšíril.

"Dáš mi tvoju adresu? Zastavím sa okolo siedmej po teba," sledoval som ako mi adresu napísala na papier a potom mi ho podala.

"Ďakujem, ja teraz už musím, za tri hodiny, odlietam a čoskoro je tu tvoja mama, ale budem sa tešiť na pondelok," žmurkol som na ňu, poslal som jej vzdušný bozk a odišiel som.



Konečne som sa vrátil späť do New Yorku. Teda, nič proti L.A ale to mesto mi už lezie krkom! Ja mám radšej svoj milovaný New York!

"Čo plánujete zajtra?" spýtal sa Kevin, keď sme čakali na letisku na našu batožinu.

"Ja mám zajtra niečo dôležité, ale konkretizovať to netreba," povedal som a odišiel som k svojmu kufru, ktorý som práve zbadal na páse.

"Takže asi neprídeš na gardenpárty? Že?"

"Nie," pokrútil som s úsmevom hlavu a uvidel Joea, ako si ma so záujmom obzerá.

"Kam ideš?" vyštekol zrazu a ja som naňho len nechápavo pozrel.

"Von!"

"S kým?"

"Dobre fajn, s tou, ktorá za mňa schytala nožom do chrbta, spokojný?" Nič mi na to nepovedal, len som videl, ako niečo robí s mobilom. Ešte sme sedeli v aute, keď mi zazvonil mobil... mama.

"Áno mami?"

"Tak a teraz ma počúvaj! Na žiadnu večeru nejdeš! A ak chceš ísť, ide s tebou Big Rob! Toho psychopata ešte stále nechytili! Rozumel si," ani sa nenadýchla. Zazrel som na Joea, ktorý sa len potichu zviezol hlbšie do sedadla.

"Ale mami, nič sami nemôže stať!"

"Buď zoberieš Roba, alebo si zostaneš dom, a ver mi, že sa o to postarám, aj keď som momentálne niekoľko tisíc kilometrov od teba!" jej hlas bol nekompromisný a ja som pochopil, že sa s toho nevykrútim.

"Dobre, zoberiem Roba!" rezignovane som vzdychol a položil.

"Prečo si to spravil?"

"Pre tvoje bezpečie!" odvrkol mi Joe a pozeral sa z okna.




"Nechceš zostať tu a povedať mame, že si bol so mnou?" skúsil som to na Roba a ten len pokrútil hlavou.

"Budem sedieť o tri stoly od vás a ani si ma nevšimneš. A ak budeš milý, možno nepoviem tvojej mame, že si ju pobozkal. Teda, ak ju pobozkáš," škeril sa a ja som mal chuť mu vraziť, ale vedel som, že by som ublížil skôr sebe, ako jemu. Radšej som sadol do auta a naštartoval. Rob sedel vzadu, aby si Cassie mohla sadnúť dopredu. Keď sme zastavili na adrese pozrel som sa naňho.

"Zostaň tu, musím jej vysvetliť, prečo vzadu v mojom aute sedí tonový muž a ide s nami na rande!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Mirka Mirka | 23. dubna 2012 v 18:12 | Reagovat

teda ten Joe je podrazák :D ja chcem ďalššššííííííííííííí :D

2 Andy Andy | Web | 23. dubna 2012 v 19:08 | Reagovat

Jde s námi na rande :-D To mě pobavilo. Těším se na další díl :-)

3 misabel misabel | 23. dubna 2012 v 19:30 | Reagovat

Jé to bylo hezounké, už se těším na pokráčko :-P  :-P  :-P

4 Luc1nka Luc1nka | Web | 23. dubna 2012 v 21:13 | Reagovat

Tá posledná veta :D :D :D   ááách úžasné to je :D :D  
Rýchlo ďalší ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama