Listopad 2010

Hra života 1-2, 29. časť

28. listopadu 2010 v 23:04 | Onka |  FF-Hra života
Keď som tu po takej dlllllllhej dobe videla komentár, kedy bude HŽ, skoro som sa rozplakala. Je úžasné, že niektoré ešte nezabudli, a preto som sa donútila napísať pokračovanie. Dievčatá, dlho som rozmýšľala, či tento príbeh nezruším, ale nikdy by som to nedokázala. Je to niečo s čím sa rozlúčiť neviem, aj keď na to nemám čas. Nemohla by som Joea a Simonu proste zrušiť. Zaslúžia si pekný koniec :) Teda neviem, či bude pekný, ale koniec určite :D A aj ja si zaslúžim dokončiť toto dielo, keď to píšem už tak strašne dlho. :) Som zvedavá, či si niekto ešte na túto FF spomenia :) S obrovskou láskou, Onka

Hra života

27. listopadu 2010 v 0:23 | Onka
VARUJEM AKO SOM SĽÚBILA!!! Najbližšie dni /sobotu, nedeľu, alebo v pondelok/ sem dám HRU ŽIVOTA. Neveríte, vlastným očiam? :D popravde ani ja vlastným prstom. Ale je to tak. Som zvedavá, koľké ste ostali kamennými čitateľkami :))

Obyčajný deň 37 THE HAPPYEND :)

22. listopadu 2010 v 20:41 | Carly |  Obyčajný deň
Bolo to presne ako z románu, precitla som až v nemocnici a keď som pomaly otvorila oči, uvidela som jednu kučeravú hlavu, ktorá je unavene opretá o moju posteľ. Každý nádych ma nehorázne bolel, prebudil sa na moje bolestné vzdychy. Všimla som si, že už nemá oblek zo svadby. Oči sa mu zaleskli, pobozkal ma na ruku. "Ahoj.." nežne šepol. "Hoj.." tiež som šepla. Bez upozornenia sa ku mne nahol a pobozkal. Bol to bozk ako ten, keď sme sa pobozkali prvýkrát. "Prepáč.." hlas sa mu zatriasol. "Nešla som rýchlo. Čo ten druhý vodič? Je v poriadku?" "Láska, bol to kamión, nemá ani škrabanec.

Obyčajný deň 36

21. listopadu 2010 v 20:40 | Carly |  Obyčajný deň
Všetci dotancovali a začali tlieskať. S otvorenými ústami som na nich hľadela a ani sa nepohla. "Ďakujem.." šepla som. Usmiala som sa vďačne na skvelú kapelu a zliezla dole. Trochu sa mi točila hlava, sadla som si a napila sa sladkej malinovky.
"Nevidela si Chrisa?" pribehla ku mne Elli. "Naposledy pri drinkoch.." "Oh nie..." zúfalo si povzdychla. "Na každej oslave sa opije, a potom robí škandál. Na druhý deň sa zvedavo vypytuje, čo robil.." prekrútila očami. Zasmiala som sa, hoci to nebolo na smiech. "Pohľadám ho a spacifikujem.." chytila som ju za plece. Vďačne na mňa pozrela. "Spievala si bombovo.." usmiala sa. "Každý mal ústa otvorené..." prikyvovala. "Bolo to priemerné spievanie, priemerného človeka.." kývla som rukou. "Chris?" dobehla som ho. "Billy... kráska.." ovesil sa o mňa. "Si ožratý!" buchla som ho do ramena. Kolená sa mi podlomili pod jeho váhou, musela som sa oprieť o stôl.

Obyčajný deň 35

19. listopadu 2010 v 20:39 | Carly |  Obyčajný deň
"Takže, keď skončí táto slávnosť, odchádzaš?" spýtala som sa. "Nie, najprv si musím vypočuť dlhý, dlhý, dlhý dohovor od mamuľky a potom zase zdúchnem..." začala som sa smiať. "Vedela som, že ten zasadací poriadok som urobila dobre..." ozvala sa Elli. "Ahojte, mladomanželíčkovia.." zaškeril sa Chris. "Ty si tu? V to som nedúfala.." objala ho Elli. Vlastne sme sa všetci so všetkými poobjímali. "Tak čo ten spev?" zašepkal mi Joe. "Že, máš zabudnúť.." odbila som ho s úsmevom. "Pôjdeš.." sebaisto povedal. "Neurobíme si fotku?" zahovorila som to, keď som uvidela fotografa. "Jasné!" nadšene súhlasila Elli. "Teraz trocha výmena.." zahlásil Chris a vzal si do tanca Elli. Pozreli sme na seba s Joeom a usmiali sme sa. "Zabávaš sa?" začal s tým opäť.

Obyčajný deň 34

19. listopadu 2010 v 20:38 | Carly |  Obyčajný deň
Pred kostolom bol veľký problém zaparkovať, tak som zaparkovala ďalej a prešla sa. Všade bol veľký zmätok, musela som sa cez ľudí predierať. Keď ma zbadali novinári, začali si ma fotiť, na to som znervóznela viac. Pohľad som mala zapichnutý v chodníku a kráčala ďalej. "Ahoj Big Rob.." usmiala som sa. "Billy!" objal ma, skoro ma rozpučil. "Nechaj tak a choď ďalej.." pustil ma a ani som nemusela ukázať pozvánku. On ďalej odháňal jačiace dievčatá, ktoré sa snažili dostať dnu. Hneď som zbadala Denise, ako všetkých a všetko opravuje. Sadla som si do poslednej lavice, úplne nakraj. Joe bol hrozne nervózny, dupkal si s nohou. Vyzeral dokonale v čiernom obleku. Kevin, ten sa spokojne usmieval, on to mal za sebou.

Obyčajný deň 33

18. listopadu 2010 v 20:38 | Carly |  Obyčajný deň
"Tak už som doma!" zabuchla som nohou dvere a kráčala s dvoma nákupnými taškami do kuchyne. No čo vám poviem, nákupy zbožňujem! "Ahoj Billy.." zastala som "Joe?" neveriacky som povedala. Pomaly som sa otočila za hlasom. "Bills.." silno ma objal. "Bože, č- čo tu r- robíš?" hlas sa mi pri tejto jednej vete zlomil na štyrikrát. Prehliadla som si ho. Páni, úplne zmenený, kučeravé vlásky pominuli, ramená silnejšie, svaly väčšie, pripadal mi vyšší ako keď som ho videla naposledy. Cez slzy som sa zasmiala a ešte raz som ho objala. "Chýbala si mi.." "Aj ty mne.." posadili sme sa k stolu v kuchyni. "Zmenila si sa, skoro som ťa nespoznal.." milo sa usmial. "Ty máš čo hovoriť!" buchla som ho do vypracovaného ramena. "Ako sa máš?" pokrčil milo čelom. "Dobre, naozaj..." ubezpečila som ho. "A ty? A Elli? Dnes som dostala pozvánku.." nadšene som povedala.

Obyčajný deň 32

17. listopadu 2010 v 20:36 | Carly |  Obyčajný deň
"Veselé Vianoce, mami, oci..." položila som im okolo náhrobku vianočné ozdobné svetielka, ktoré blikali. Nemala som pravdu, keď som si myslela, že strávim Vianoce sama. Vždy tu boli oni pre mňa, cítila som ich pri sebe. Ostala som pri nich až do večera, a keď som prišla domov, urobila som si sendvič a sadla k telke. Nikdy som nejedla sendvič ako štedrovečernú večeru. "Všetko je po prvýkrát.." mykla som plecami a zahryzla sa doň.

Obyčajný deň 31

16. listopadu 2010 v 20:36 | Carly |  Obyčajný deň
"Ahoj Billy.." vystískala ma Denise. "Ahoj, čistý vzduch?" prikývla. Nemotorne som sa prepchala dvermi dnu. "Poď za mnou." kývla milo hlavou. Tašky s darčekmi pre všetkých, som držala opatrne, aby som bola čo najmenej hlučná. Mala som tam spolu desať darčekov. Pre Denise, Kevina st., Kevina, Daniele, Joea, Elli, Nicka, Frankieho, Big Roba, dokonca aj nový obojok pre Elvisa. "Nemusela si nič kupovať.." "Ale musela.." ukladala som darčeky do skrine. "Je tam aj niečo pre mňa?" zvedavo nakúkala Denise. "Áno.. a bude sa ti to určite páčiť.." zasmiala som sa. "A nepoviem ti, čo to je, musí to byť prekvapenie... o tom sú Vianoce..." doplnila som sa. "Veď ja ešte nič nemám kúpené, a ostáva iba jeden týždeň..." zhrozila sa. "Chalanom je ťažké niečo kúpiť.." povzdychla. Prikývla som, lebo pre mňa to nebolo o nič jednoduchšie. "Nevieš, kde je Nick?"

Obyčajný deň 30

15. listopadu 2010 v 20:34 | Carly |  Obyčajný deň
"Zbalená?" povedal mi to pri uchu, zľakla som sa. Obrátil si ma tvárou k sebe, hrýzol mi spodnú peru. Ruky pomaly spúšťal z môjho chrbta na zadok. Zohol sa k môjmu krku, zhlboka som sa nadýchla. "Nick..." vzdychla som. Obaja sme spadli na posteľ, robil si so mnou, čo chcel. "Prepáč..." ťažko sa zvalil vedľa mňa, bol tak zlato vzrušený. "Kedy nám to letí?" prerušila som ticho, pri ktorom sme sa na seba dívali, a on ma vyzliekal pohľadom. "Za 3 hodiny.." priblížil sa ku mne. "Tešíš sa?" pritiahol si ma k sebe. Prevalila som sa na neho, ruky založila na jeho hrudník. "Veľmi.." šepla som.