Obyčajný deň 13

5. května 2010 v 16:00 | Carly |  Obyčajný deň
Zistili sme, že fandíme jednému bejzbalovému klubu, dosť sme sa na tom narehotali. "Mládež, skatepark sa zatvára.." zasvietil nám do tvár strážnik. "To je už jedenásť?" začudovala som sa. "Áno, predstavte si, s láskou vám uteká čas rýchlejšie." svietil nám na schodíky, aby sme sa nedolámali. "My spolu nechodíme.." naraz sme to povedali s Nickom. "Jasné, jasné.." hundral si popod nos strážnik.
"Je niekto doma?" vošli sme do bytu, tam bolo príjemne teplučko. "ŠIEL SOM VON S ELLI. JOE." vzala som do rúk odkaz. "A vraj kamaráti.." pozreli sme na seba s Nickom. "Strýko je iste v práci.." zvalila som sa na gauč. Do obývačky vošiel Nick, v rukách mal vatové tampóny a dezinfekčný prostriedok. "Bude to štípať.." približoval vatu k môjmu lícu, prikývla som. "Au.." mykla som sa. Strašne to štípalo, hrnuli sa mi slzy.

Nebolelo to až tak na slzy, možno sa dostavil oneskorený šok. Z kútikov očí sa mi kotúľali slzy, milo sa usmial a utrel mi ich. Nechal svoju ruku na mojom líci, ostali sme nehybne sedieť. V obývačke bolo hrobové ticho, bolo počuť iba tykanie hodín na stene. Zmätene na mňa pozeral, pozrel nižšie. Pozeral na moje pery, tie som mala úplne suché. Začala som rýchlo dýchať, nejako sa nedostával kyslík pravidelne do mojich pľúc. Dialo sa medzi nami niečo divné, magické, nevedela som to pomenovať. Pomaly začal približovať svoju hlavu k tej mojej, už som cítila jeho dych na líci, oči sa mi samé zatvárali. "Čaute decká.." vošiel do bytu Joe. "Do kelu.." šepol Nick. Obaja sme podskočili, hlavy sme dali dole. "Tak ako bolo?...Preboha, čo sa ti stalo?" priskočil ku mne, skúmal moje líce. "Nič vážne, zajtra sa o tom dočítaš v novinách....A ty? Ako bolo s Elli?" "Výborne..." slastne sa oprel o gauč. S Nickom sme si vymenili usmiate pohľady. "Odviezol si ju domov?" prikývol. "A ako si šiel sem?" "Pešo.." stále sa usmieval. "A povedz mi, že si šiel tými najtmavšími uličkami...vy Jonasoví ste nepoučiteľní, ráno sa porozprávame pri raňajkách, dobrú.." vstala som a šla do svojej izby. Tesne ako som bola pred izbou, hodiny odbili polnoc. Zhodila som zo seba šaty aj topánky, zobrala si pyžamo a šla do kúpeľne. V zrkadle som uvidela ten škrabanec, síce som mala celé líce červené ale nebolo to nič vážne. Ráno som vstala o siedmej ,nespala som dobre, stále som pred očami mala Nickovu tvár. Upravila som sa, na líci som mala päťcentimetrovú čiaru zo zaschnutej krvi. V byte bolo ticho, nakukla som do Billovej izby, spal v posteli. Zavolala som do nemocnice, že Bill si berie dovolenku, nechal mi odkaz, aby som tak urobila. Šla som do obchodu po čerstvé pečivo. "Ahoj Billy." pozdravil ma Charlie, keď som sa vracal z obchodu. Dala som mu kroasanty. Na stolíku mal noviny, tie podrobne popisovali, čo sa včera udialo. "Dávaj si na seba pozor Billy.." pohladil ma po líci Charlie. "Budem.." usmiala som sa a šla k výťahom. Nič sa nezmenilo, od kedy som šla do obchodu, všetci spali. Urobila som si sendvič so syrom a pomaly ho jedla. Bola som opretá o linku a premýšľala som. Namiesto kávy som si urobila zelený čaj. Do kuchyne vošiel Nick, usmial sa, keď videl sendvič v mojej ruke. Plynule ku mne prišiel, radšej som prehltla, nahol sa k môjmu poškrabanému lícu a trikrát ho pobozkal pozdĺž jazvy. Hlasno som zalapala po dychu. "Dobré ráno.." šepol, utrel mi z kútika perí syr, oblízal si palec a šiel k stolu. "Dobré..." zarazene som zo seba vypľula, skoro mi spadol hrnček z rúk. Utrela som rozliaty čaj z podlahy. Po zarazení sa dostavil smútok. Nickove nežnosti mi boli príjemné, ale načo začínať niečo, čo už teraz nemá zmysel... Dnes odchádza a kedy sa uvidíme najbližšie? O mesiac? O dva? O rok? Nick si nevšimol môjho poklesnutia nálady, stále sa usmieval, tak som to hrala aj ja. Do kuchyne vošiel aj Bill s Joeom. "Dobré ráno.." pozdravila som sa a odvrátila tvár od strýka, lenže jeho nie je ľahké prekabátiť. "Billy?" prišiel ku mne, chytil ma za bradu a vytočil hlavu aby dobre videl moje líce. "Kto ti to urobil?" dúfam, že nemyslel na Nicka alebo Joea. "Vieš dobre, aké mám bláznivé sny, snívalo sa mi, že padám, oháňala som sa rukami a zaškrabla mamkiným prsteňom.." tú výhovorku som už mala dobre premyslenú. "Nabudúce, nejedz tak neskoro.." pustil mi bradu a šiel za stôl. "Klamárka.." odčítala som z Nickových pier. Len som mykla s plecami, mala som to dobre premyslené, dnes som ani nekúpila noviny, aby sa to Bill nedozvedel, snáď mu to niekto nekecne. "Čo si dáte na raňajky?" pozrela som na nich. "Praženicu!" zborovo povedali.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ivušik Ivušik | 5. května 2010 v 18:21 | Reagovat

jeeej to je skveleee........uzz sa tesim ako to budee dalej prebiehat

2 Anďa Anďa | Web | 6. května 2010 v 19:37 | Reagovat

krásný dílek, konečně to zajiskřilo :-D tak honem pokráčko, jsem napjatá :-D  :-)  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama