Hra života 1-2, 18. časť - Môj druhý domov

26. května 2010 v 20:05 | Onka |  FF-Hra života

Snáď sa vám to bude páčiť. Komenty potešia :))


"Dobré ráno." Ozval sa Joe a ja som nejako dúfala, že všetko bude tak, ako predtým. Predtým, ako ma pobozkal Kevin. Predtým, ako sa vo mne neskutočne sklamal Joe. Pred tým všetkým trápením...

"Dobré."
Obišla som gauč a sadla si na barovú stoličku. Nevedela som, čo mám robiť. Či mu mám dať pusu, alebo ho objať, či vyhýbať sa každému jeho pohľadu.
"Dnes večer môžeš prespať v hotely."
Vidlička mi takmer spadla z ruky. "Aha."
"Ale nie. Robím si srandu." Usmial sa a k príboru ktorý bol v mojich rukách mi podal tanier s omeletou.
"Ďakujem." Zašepkala som.
Cítila som na ňom, že ešte nie je nič ako pred tým. O nenávisti sa už vďaka bohu nedá hovoriť, ale ešte má odo mňa odstup.
"Ako si sa vyspal?"
Zaškeril sa. "Nie najlepšie. A ty?"
"Podobne." Aj keď som už potom pri Joeovi zaspala, mala som príšerné sny a bola som unavená, akoby som ani nespala.
"Dnes budem musieť odísť, tak budeš musieť na pár hodiniek ostať sama."
Nechcela som sa pýtať kam ide. Bola som zvedavá, no mala som pocit, že už nemám právo strkať nos tam, kde nepatrí.
"Nebude ti to vadiť?"
"Nie." Zaklamala som a usmiala sa.
"Vedel som, že nebudeš nadšená, a preto je tu Terka."
"Prekvapenie!" Zakričala za mnou a ja som takmer umrela od radosti.
"Tery!" Päť minútové objatie sme už brali ako samozrejmosť.
"Ďakujem." Obrátila som sa k Joeovi a ten len prikývol.
"Tak. Ja pôjdem. Držte sa tu."
Podišla som bezmyšlienkovite k nemu, že sa s ním rozlúčim.
Odtiahol sa. Zmätene skrivil tvár a odišiel.
Takmer som sa znova rozrevala.
"Oh. Čo sa stalo? A prečo si mi vtedy volala? Keď som zavolala Joeovi, aby mi to vysvetlil, len sa spýtal kde si a zložil. Hneď na to som sadla na lietadlo a prišla som. Čo sa tu dopekla deje?"
"Tery, asi by si si mala sadnúť."
Terka našpúlila ústa a sadla si. "Hovor!"
Nadýchla som sa a všetko jej vyrozprávala. Od Kevinovho bozku už na chate, cez môj nepodarený útek ku zločincom, až po dnešné stretnutie s ňou.
Oči mala dokorán, až jej hnedé dúhovky svietili na tvári. "Kevin ťa chce?" Vypľula zo seba a chytila sa za tvár. "Óóó nie, nie! Simona, to nie je dobré! Nie je to správne. A Joe... Musíš ho trochu chápať. Aj ty by si žiarlila. Ale prečo ti to nepovedal? A Kevin... Chudák Kev. Vezmi si, aké to musí byť preňho ťažké pozerať sa na vás dvoch. Ale je sviňa! Prečo sa Joeovi nepriznal?"
Jej myšlienky skákali ako stanice FM na pokazenom rádiu.
"Ja viem, všetko viem. Všetko si uvedomujem. Ale vieš ako ma to bolí? Joe mi neverí. A Kevina nechcem vidieť. Zničil mi vzťah."
Terka len prikývla. "Zlatko mali by sme si ísť niekde vyraziť."
"Ja viem. Ale ja nemôžem ísť do barov. Ľudia ma už na ulici spoznávajú a ani jedna z nás nemá dvadsať jedna."
Terka sa usmiala. "Kto povedal, že do baru. A s tým, že ťa spoznávajú som počítala." Vytiahla blonďavú parochňu.
"Ááá! Naša karnevalová!" Usmiala som sa zamyslená do minulosti. Tá parochňa si veľa prežila.
"Nasaď si ju."
Vytiahla som z nej sieťku na vlasy, skrútila si ich a dala si ju na hlavu.
"Čistá Hannah Montana." Začala sa smiať.
"Nestraš!" Rozosmiala som sa.
"Tak a teraz už môžeme ísť!"

"Tut- tut- tut." Strašne ma bolela hlava a žalúdok. Otvorila som oči a videla nejakého muža s rúchom nado mnou. Niečo mi pichol a znova som zaspala.

Počula som ďaleké zvonenia telefónu a tlmené hlasy ľudí.
"Zavri tie dvere." Počula som mamu a zvuk stíchol. Čo tu robí mama?!
"Tu máte čaj." Spoznala som Terku.
Kde som? A hlavne prečo? O čo tu ide?
"Čo sa stalo?" Zamrmlala som tak nezrozumiteľne, že som si ani ja sama nerozumela.
Pár sekúnd bolo ticho a už som cítila, ako mi niekto držal ruku.
"Simona, ach, zlatko!" Ustráchaná mama sa nezaprela.
"Dýchaj." Chcela som sa zasmiať, no hrozne ma to bolelo. Mala som pocit, akoby som mala prebodnuté brucho. Hlas som si ani nespoznávala a všetko sa mi od bolesti nejako točilo.
Len teraz som si uvedomila, že som ešte neotvorila oči, a ani sama neviem, prečo.
Odlepila som od seba viečka a vzduch som sŕkla do pľúc. Oči ma príšerne boleli a niekoľko sekúnd som nič nevidela. Keď si moje oči zvykli na svetlo, poobzerala som sa okolo seba.
"Mami, ty máš nový účes!" Potichu som šepla a obdivovala jej mladistvý vzhľad. Jej dlhé hnedé vlasy vystriedal krátky strih nie veľmi hustých na červeno zafarbených vlasov. Jej okrúhle hnedé oči mi teraz prišli ešte viac výrazné.
"To vieš. Chcela som sa viac páčiť tvojmu otcovi." Usmiala sa.
"Veru, mužom sa ťažko zavďačiť." Prehovorila Terka a ja som si len teraz na ňu spomenula.
Pozrela som do jej hnedých očí a prebehli mi mysľou moje posledné spomienky.
"Čo sa stalo? Čo tu robím?"
Ak mi pamäť dobre slúži, vypila som len jeden jediný pohár. A potom si už nič nepamätám.
Terka skrivila tvár.
"Mami, necháš ma s Terkou osamote?"
Mama pohľadom vzdorovala.
"Prosím." Naliehala som.
Mama si vzdychla a porazenecky odišla.
Pohľadom som sa vrátila k Terke a dožadovala sa odpovedi na predchádzajúcu otázku.
"Zlatko, čítala si papierik v škatuľke od liekov?" Nahnevane zdvihla obočie.
"Akých liekov."
"Od tých, čo berieš na podporu mozgovej činnosti." Prevrátila očami, lebo to znelo, akoby to boli lieky pre nejakých debilov.
"Tie na nervy? Aby som neodpadávala?"
Prikývla.
"Nie. Žiadny papier som nečítala. Prečo?"
"Typická ty! Tie lieky extrémne reagujú s alkoholom. Mimochodom... Pred doktormi - mala si len rumové pralinky, ktoré som ti doniesla zo Slovenska. Vieš, že tu je do dvadsať jednotky alkohol zakázaný. Vypila si tak málo, že sa to dá vážne zrovnať s tými pralinkami. Takže je to v suchu."
Prikývla som.
"A čo... Joe? Vie o tom?"
Terka prevrátila oči. "Simona, ležíš tu vyše týždňa. Myslíš si, že si to nevšimol? Že to, že si nevidel snúbenicu týždeň nevidel, by mu prišlo normálne?" Zasmiala sa. "Bol tu hneď, ako ťa sem doviezli."
"Ja som tu už týždeň?" Stále mi to nešlo do hlavy. Nechápala som.
"Vyše týždňa. Presnejšie desať dní." Opravila ma.
Obočie som musela mať až pod vlasmi. "Desať?"
Prikývla. "Zmeškala si aj Valentína."
Odfrkla som si. "Ja som Valentína aj tak nemala s kým oslavovať."
Terka si vzdychla a dvere sa otvorili. Do izby vošiel muž náramne sa podobajúci Joeovi a Terka rýchlo odišla.
"Si v poriadku?" Starosti mi znova skrivili úplne dobitú tvár. Joe mal všade modriny podliate krvou.
"Joe, čo sa ti stalo?"
"Neodpovedala si."
"Trocha to bolí, ale som v pohode."
Vydýchol si a znova zdvihol hlavu. "Si normálna?! Ty si vážne nevážiš svoj život? O čo ti ide? Až takto pôjde ďalej tvoj životný štýl, tak tvoje meno budú poznať všetci zamestnanci nemocnice a do dotazníkov budeš do kolónky - Druhý domov - písať "Zdravotné zariadenia na celom svete." Uvedomuješ si, aké muky nám spôsobuješ? Čo máš z toho všetkého? A teraz ešte znova kvôli tomu alkoholu. Vážne sa chceš dostať do hrobu skôr, ako skončíš čo i len strednú? Si príšerne nezodpovedná!" Z očí mu sršali blesky a vedela som, že na hádanie nie je čas. Niekoľko minút len tak sedel a predýchaval to.
"Asi by som mala bývať v hotely, aby si sa necítil za mňa zodpovedný. Alebo môžem ísť domov...
Rovno teraz, keď tu mám aj rodičov..."
Vyslovovala som svoje myšlienky nahlas a ani som ich nehovorila jemu.
"Ty vážne nechápeš, o čo tu ide?" Pozrel sa na mňa tak bolestivo, ako už dávno nie.
Pomaly som žužlala roh paplóna.
"Mám pocit, že som tu vážne zbytočný!" Nahnevane sa postavil zo stoličky a odišiel.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Luc1nka SB Luc1nka SB | Web | 26. května 2010 v 20:18 | Reagovat

AAAAAAAAA....Tak toto ma dostalo!!!!! a FAKT! Akoze..Znova v nemocnici:D..SuperXD:D a Joe.... parada:D
Len hrooozny koniec....preco odisiel??? rychlo dalsiu:D Ja chcem aby boli spoluuuuuuuuuuuu.....aaleeee....dufam ze neodide domov...Mama chut vojst do pribeu a zmlatit kevina!!!!GRRRRRRRRRRRRR

2 Anďa Anďa | Web | 26. května 2010 v 21:24 | Reagovat

doufám, že se dají na konec dohromady, honem pokráááčko!!jsem natěšená jak něco!!!

3 Hanullka Hanullka | Web | 26. května 2010 v 21:32 | Reagovat

O MOJ BOZE!!!!!!!!!!!!!!! JA som vedela ,ze to bude riadna pecka!!!!!
Ale...Akoze kedy dalsia cast..:( lebo ja to asi nevydrzim.. :( ???

4 Doms Doms | Web | 26. května 2010 v 21:40 | Reagovat

Sakra :D ty jim nedáš pokoj viď? :D:D ty seš ale zlá :D ale Joovi by už taky konečně mohlo dpjít že to není příjmený když jí nevěříí :D :)

5 Andrea SB Andrea SB | Web | 26. května 2010 v 22:00 | Reagovat

ty jo, rychle pokráčko. Nemůžu se dočkat dalšího dílu

6 Ivušik Ivušik | 27. května 2010 v 19:00 | Reagovat

noo si robis srandu??????estee sa neudobrili????,jjjjjjjooojjjj.....alee aaj taak to bolo dokonaleee...ryychlo pokraacko

7 Carly Carly | 28. května 2010 v 10:06 | Reagovat

dúfam, že sa to vyrieši!!!! je to super časť... :-)  :-)

8 lol lol | 28. května 2010 v 20:19 | Reagovat

kks! Onkaaaaa....Ty si tak zlááááá! A hlavne na Joea a Simonu!..Ahhhhh...Ja som sa uz minule tesila ze budu konecne spolu....vyzeralo to tak nadejne a bolo to so cute:)  a teraz toto....Joe s modrinami, simona tyzden v nemocninci....Ty ich planujes zabit? dufam ze nie...urcite som neni sama!...Ah... si zla..Rychlo dalsiu cast, bo skapeeeeem..nevydrzim...:D

9 Terušik Terušik | E-mail | Web | 29. května 2010 v 12:00 | Reagovat

heeeej...prečo odišiel...socks...rýchlo ďalšiu časť

10 Nikita Nikita | Web | 2. června 2010 v 18:00 | Reagovat

kedy budu opäť spolu???!!!!! inak pecka cast!!!!! tesim na dalsiu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama