Květen 2010

Hra života 1-2, 18. časť - Môj druhý domov

26. května 2010 v 20:05 | Onka |  FF-Hra života

Snáď sa vám to bude páčiť. Komenty potešia :))


"Dobré ráno." Ozval sa Joe a ja som nejako dúfala, že všetko bude tak, ako predtým. Predtým, ako ma pobozkal Kevin. Predtým, ako sa vo mne neskutočne sklamal Joe. Pred tým všetkým trápením...

JOE SA ROZIŠIEL S DEMI!!

24. května 2010 v 21:38 | Onka
Neoficiálne!! ale aj tak neviem, ako mám reagovať! odkaz - TU

:) Kočkyyy :))

24. května 2010 v 19:37 | Onka
Babyy.. Tešíte sa na hru života? napísana v zošite je už dávno /nová časť/ ale mala som výlety a oslavy.. no proste nemala som kedy to sem prepísať, ALE.. Dnes alebo zajtra to tu máte. Veľa sa toho stane.. Aspoň myslím :D Až si myslíte, že medzi Joeom a Simonou sa to minulý diel urovnalo, trochu ste sa sekli. :D


Hra života 1-2, 17.časť -Odpor

12. května 2010 v 17:45 | Onka |  FF-Hra života
Dievčence máme tu ďalšiu časť. Príjemné čítanie... Čo viac??


Otvorila som a tam stál Joe. Zdrapil ma za ruku a rýchlo ťahal do auta.
Taxikár za nami niečo kričal no Joe tak rýchlo naštartoval, až gumy na aute zapišťali.
"Si normálna? Kedy konečne dostaneš rozum a kus zodpovednosti?! Táto tvoja ľahostajnosť ma už nechutne štve! Odkedy si nevážiš život? Prečo si rovno neskočila z mosta? Cudzím ľuďom do domu! A ešte na Južnú! Každý vie, že je to ulica mafiánov a najväčších priekupníkov na čiernom trhu. Keby akurát nejdem okolo a prídem o kus neskôr... Na nich by som nemohol ani zavolať políciu, pretože je verejné tajomstvo, že viac než polovica policajtov s nimi spolupracuje. O čo ti do pekla šlo? Čo si si chcela dokázať?!"

Tak. "Upútavka"

7. května 2010 v 20:45 | Onka
Ľudia dokukala som upírske deníky 21. časť! Sviňa Bonnie! Sviňa Damon! Chudák Staf a Elena.. Ah.. . PRoste PREVRAAAT! A Teď k Hž. Nuž,... Bola Simona len paranoidná, alebo ľudia v dome boli vážne enbezpečný. Dostane sa odtiaľ v poriadku? Uhladí sa to s Joeom? A čo urobí Terka po tom divnom telefonáte?? Uvidíte pozdejšie :D

New song z Jonas

7. května 2010 v 14:59 | Onka
Nejaká kočka z natáčania, ktorá hrala fanúšičku ho natočila ... Myšlienky?


Hra života - 1-2, 16.časť. Strach...

6. května 2010 v 23:07 | Onka |  FF-Hra života
Tak táto časť.. Uff. :D Uvidíte sami. Pokračko už mám v zošite.. Takže čoskoro tu bude. Zajtra vám sem napíšem, čo môžte čakať v budúcej časti. :)) Toto je fakt čudný diel :D

V dverách sa objavil Joe.
"Čo to robíte?"
Kevin len ticho stál a ja som plakala. Joeovi došli nervy a vrazil mu.
Kevina zapotácalo dozadu a z nosa mu vystrekla krv.
Joe sa na mňa pozrel so slzami v očiach. Ten smútok a to sklamanie, s akým sa na mňa pozrel... Srdce mi pomaly pukalo.

Obyčajný deň 13

5. května 2010 v 16:00 | Carly |  Obyčajný deň
Zistili sme, že fandíme jednému bejzbalovému klubu, dosť sme sa na tom narehotali. "Mládež, skatepark sa zatvára.." zasvietil nám do tvár strážnik. "To je už jedenásť?" začudovala som sa. "Áno, predstavte si, s láskou vám uteká čas rýchlejšie." svietil nám na schodíky, aby sme sa nedolámali. "My spolu nechodíme.." naraz sme to povedali s Nickom. "Jasné, jasné.." hundral si popod nos strážnik.
"Je niekto doma?" vošli sme do bytu, tam bolo príjemne teplučko. "ŠIEL SOM VON S ELLI. JOE." vzala som do rúk odkaz. "A vraj kamaráti.." pozreli sme na seba s Nickom. "Strýko je iste v práci.." zvalila som sa na gauč. Do obývačky vošiel Nick, v rukách mal vatové tampóny a dezinfekčný prostriedok. "Bude to štípať.." približoval vatu k môjmu lícu, prikývla som. "Au.." mykla som sa. Strašne to štípalo, hrnuli sa mi slzy.

Nebo a Peklo! 6

5. května 2010 v 15:55 | Betush |  Nebo a Peklo!
Neoddýchla by som si. Tu neexistuje spánok , ale predsa tu jestvuje určitý bezmyšlienkovitý stav, ktorý môžeme prežiť jedine vo svojom odpočívadle. To som nechcela...práveže som potrebovala o všetkom popremýšľať...a nemala som si ani s kým pokecať , lebo tu nie sú povahy ako ja. Všetci sú povznesení z toho , že sú strážni anjeli a že dokážu žiariť ako jasné slnko. Naozaj je to až také úžasné? Teda niežeby som nebola rada , že som Hore , ale prečo som nemohla ísť tam , kde neexistujú starosti a pocit bezmocnosti? Tam , kde nie je čas a zaniká tam všetka bolesť? Prečo som musela ostať tu a pomáhať, keď nedokážem pomôcť ani sebe? Jedno pozitívum z tohto celého je , že som spoznala Sama. Jediné....