Hra života- 32. časť

29. května 2009 v 19:34 | Onka |  FF-Hra života
Tak. Najskôr by som chcela poďakovať našej Terezke:D.
Tery. to tvoje "osvedčenie" za najlepší príbeh, aký si čítala som objavila len teraz, keď som to prepisovala do počítača. Fakt som sa na tom dobre pobavila. A tá sexy krezba v zožite.:D Urobila si mi veľkú radosť. Takže ľudia. V príbehovom zožite už mám aj osvedčenie:D a to na prednej strane!:D:D WAW! :D Príjemné čítanie troška dlhšej časti:)

Chalani začali ďalej hrať. Spievali vianočné koledy. Sadla som si do gauča pri krbe, zavrela si oči a počúvala ich. Príjemná vianočná hudba v podaní Jonasovcov .... a to na živo. Krásny pocit. Niečo mi prešlo po ruke. Otvorila som oči.
"Podaj sa." Drgol do mňa Joe a podal mi hrnček horúcej čokolády.
"Takto sa mi nepohodlne sedí." Zašepkala som mu a zamrvila sa.
"Kľudne sa opri." Usmial sa a potľapkal si po hrudi.
"To nie je o nič pohodlnejšie."
Úsmev mu klesol.

"Ale nie." Zasmiala som sa a oprela sa oňho. Kolená som mala pri brade a teplý hrnček som oblapila rukami.
Dohrali pieseň a všetci im zatlieskali.
"Simona, nejdeš si zaspievať?"
Pustila som smiech. "Môj spev je vojenská zbraň. Keby začnem spievať, pokapalo by všetko živé v okolí jedného kilometra."
"To snáď nie." Zasmial sa ujo Jonas.
"Spoľahnite sa. Ja to radšej prenechám
na ľuďoch, čo to vedia."
Usmiala som sa a počúvala som ďalej.
"Podľa mňa nespievaš AŽ tak zle." Šepol mi do ucha Joe.
"Skade vieš?"
"Nepamätáš si, ako si na chate spievala?"
Otočila som sa k nemu a čokoládu som položila na stôl.
"Ja? Kedy?"
"Keď si bola opitá."
Vypleštila som oči.
"A tým si mi pripomenul, že mi máš niečo ujasniť..."
Teraz pre zmenu vypleštil oči on.
"Čo som robila? A vtedy ráno... Ako som ti zdvihla náladu?"
Hlboko sa zamyslel.
"To je na dlho."
"Dnes večer chlapec... Už ťa to neminie."
Vypučil pery.
"Chceš to ozaj počuť."
"Hej chcem."
"Ako myslíš."
Telom mi prebehli menšie obavy. Čo menšie... veľké obavy.
Mám pocit, že videl tie otázky v mojich očiach. Pozrela som von oknom. Usmiala som sa.
"Sneží..." Zamrmlala som si popod nos. Joe sa okamžite obzrel. Bol prekvapený. Asi tu sneh často nemajú. Na perách sa mu vyčaril úsmev.
"Dobre vedieť."
Nadvihla som obočie.
"Joe?"
"Hm?"
"Som hladná."
Usmial sa. "Poď."
Chytil ma za ruku a prešli sme do jedálne, ktorá bola od kuchyne predelená polovičnou stenou. Zvuk klavíra tu bolo príjemne počuť. Na stole boli prichystané jedlá od výmyslu sveta. Alebo presnejšie- od výmyslu našich mám. Sadla som si za stôl a s každého "jedla" som si vzala kus. Joe si sadol vedľa mňa a pozoroval ma.
"To mi už ani nedopraješ jedlo?"
Nechápavo sa pozrel.
"Poznáš tú poveru, že keď ti niekto čumí do taniera, bude ti zle?"
Pokrútil hlavou. "Nepoznám, ale ja ti nečúmím do taniera, ale do očí- a to sú panvice, nie taniere, až sa dobre pamätám."
"Mala som ti čo povedať. Teraz mi s tým nedáš pokoj čo? Štrbo!"
Usmial sa.
Jedla som ďalej. Stále na mňa upieral pohľad. Až sa mi zle jedlo.
"Baví ťa to?" Pozrela som sa naňho vražedným pohľadom.
Rukou si podoprel bradu a usmial sa. "Veľmi..."
"Prosím nečum na mňa keď jem. Buď jedz aj ty, alebo očami prebodávaj niečo iné."
"Prepáč, keď ja som nevedel odolať."
Zapozerala som sa do jeho hlbokých očí. Bála som sa, že mu nedokážem odolať. Odvrátila som pohľad.
"Prečo to robíš?" Skľúčene sa spýtal.
"A čo?"
"Navnadíš ma a potom cúvneš."
Netušila som, čo mu mám povedať.
"Ty si mi dal košom." Slzy sa mi narinuli do očí.
Prekvapene sa na mňa pozrel. "Ale veď večer sme boli spolu."
"To si ma len ľutoval."
Prevrátil oči. "Ty si si myslela, že ja som sa na teba vykašľal?"
"A nie je to tak?" Potiahla som sople.
"Ty si trubica. Jasné, že nie. Ty si nechcela."
"Ja som nechcela? Veď si mi ešte aj v sne zlomil srdce. Ja ťa milujem. To sa nedá nechcieť."
Oči sa mu rozžiarili. "Čo sa ti snívalo?"
"Večer ti možno poviem."
Zahryzol si do pery. Ďalej to nerozoberal. "Ja som si myslel, že ty so mnou nechceš byť."
"Ty radšej nemysli." Povedala som s plným nosom.
"Oh, poď sem." Roztiahol ruky.
Sadla som si naňho s tvárou otočenou k nemu. Chytil ma za chrbát a pobozkal.
"Milujem ťa." Šepol.
Rukami mi hladil chrbát a pokračoval v bozkávaní.
"Ehm... Mali by ste už ísť." V dverách stál Frankie s rukou na očiach. Nedalo mi to. Musela som sa zasmiať.
Joe sa pozrel na hodinky. "No poďme." Postavili sme sa a prešli sme k dverám.
"Počkaj ešte. Idem si po kartu."
"Pochybujem, že ti tu bude platiť." Zaškeril sa.
"Chlapec, ja mám VISA kartu. Tá platí všade." Jeho úškrn som mu opätovala. Rozbehla som sa k schodom.
"Počkať. Kde to vlastne mám izbu?"
"No poď, ja ti všetko zaplatím. Nemáme čas behať po dome."
"Veď si sám povedal, že je to malý dom. Tá chvíľa by ťa nezabila."
"No poď." Otvoril dvere.
"Ja ti to vrátim."
Kývol rukou ,že mám ísť von. Zastala som pred dverami.
"Čo ešte?" Vzdychol si.
"Nečakala som, že je taká zima."
"Veď si mi ešte ty ukazovala, že sneží."
"No veď dobre, ale od včera sa muselo ochladiť aspoň o desať stupňov."
"Vitaj v LA."
Z vešiaka som vzala maminu zimnú bundu. Ja tu žiadnu nemám.
"Už môžeme? Nezabudla si si obuť topánky?"
Zazrela som po ňom. "Idem na toaletu..."
V očiach mal hrôzu. "Srandujem."
Nastavila som ruku, aby ma chytil. Prešli sme ku garáži.
"Nastupuj." Otvoril mi dvere a sadol si na miesto šoféra.
"Ty ideš šoférovať?" Zhrozila som sa. "Kde je šofér?"
"Doma... veď sa neboj. Na to, aby som sa zabil sa mám rád. A teba ešte tisíckrát viac, ako seba. Ja VIEM šoférovať?"
Povzdychla som si. Pripútala som ho. "Tak poďme." Zapozerala som sa pred seba. On pre zmenu pripútal mňa.
"Ty mi ešte nedôveruješ?"
Zaškerila som sa. "Kde som to len počula?" Spomenula som si na Kevina. A to šoféroval prvýkrát motorku. Ešte ho budem musieť za to zabiť. Dal mi pusu.
"Až teraz môžme ísť."

"Tak... Kam teraz?"
"Do obchodov."
Zvraštil tvár. "Dúfam, že nenakupuješ osem hodín."
"Nie... Sedem." Zasmiala som sa: "Ja chcem len nejaké oblečenie a darčeky pre vás."
Pokrútil hlavou. "My darčeky nechceme."
"Neboj. Ja ti to vyplatím."
Zasmial sa. "O to nejde. Nám darčeky nekupuj."
"Aspoň maličkosti."
Chcel sa hádať, no pobozkala som ho.
"Poď už."
Skončili sme v "mini" obchodnom dome, ktorý je asi taký veľký, ako dva najväčšie na Slovensku dokopy. Joe si dal kapucňu a okuliare. Začala som sa rehotať. "Si fakt sexy."
Vydul ústa. "Neštvi ma, lebo si to dám dole, a zažiješ peklo."
Zdvihla som ruky. "Ja nič, ja muzikant."
"Hm?"
Zasmiala som sa. Nepochopil ma. Slangové výrazy ešte neovláda. "Ale nič."
Vošli sme dnu. Bolo tu tisíce ľudí. Joe zastal pri novinovom stánku.
"čo je?" Opýtala som sa ho. Očami som hľadala príčinu jeho zaujatia. Vymenila Jonasa za Jonasa? Na vrchu bola moja fotka z Joeom spred nemocnice a hneď pod ňou bola fotka, mňa na motorke, ako som schúlená na Kevinovom chrbte.
"Joe?" Srdce sa mi rozbúchalo. Chytala ma panika. Najhoršie je, že mu teraz ani nevidím do očí.
"Ste zlatý."
Prevrátila som oči. "Neštvi ma. Vieš, že medzi ním a mnou nie je nič. Len ho chcem za to vykastrovať."
Uškrnul sa. "Veď v pohode. Ja viem. Dôverujem ti."
Vydýchla som si. Nežne som ho pobozkala.
"Ale máš tam dáku smrť v očiach." Zasmial sa a chytil ma za ruku.
"Hovor mi." Vzdychla som si. "Ale tí novinári sú fakt odporní."
Súhlasne prikývol. "Ale sú aj výnimky, s ktorými sa dokonca aj kamarátim a pomáhajú mi."
"Vážne?"
"Hej, Ale je ich málo"
Zaviedol ma do nejakého obchodu.
"Tak, čo všetko potrebuješ?" Prehrabával sa v regáli.
"Zimnú bundu, pár tričiek... dáke rifle." Mykla som plecami. "Nie som veľmi vyberavá."
"Tak o necháš na mňa?"
"Kľudne..."
Vopchal mi do rúk nejaké veci. "Skús si to."
Obliekla som si ich a vyšla som z kabínky.
"Zatvor ústa." Zasmiala som sa.
"Waw." Nechal ich aj tak otvorené.
"Ty si pako!"
Prišiel ku mne. Pobozkala som ho.
"Tak toto berieme."
"Hej! Ja nakupujem. Nerozhoduj za mňa."
"Ja platím"
"Ja ti to vrátim."
Prevrátil oči. "Povedala si , že je to na mne. Berieme to! A toto si poskúšaj."
Pozrela som sa na plný vozík oblečenia.
"Robíš si srandu? Toľko oblečenia asi nemám ani doma. A nie som si istá, či to moja karta potom dokáže pokryť sumu na bločku."
"V tom ty nerozhoduješ. Skús si to!" Vozík mi pritlačil do kabínky.
"Ty nie si čistý."
"Včera som sa kúpal..." Priňuchal ku košeli.
Začala som sa rehotať na celý obchod.
Joe sčervenal.
"To sa len tak hovorí. Znamená to, že nie si normálny."
Škaredo sa zamračil.
"Dobre, dobre...." Zavrela som kabínku. Všetko som si vyskúšala. Ak mi niečo náhodou nesedelo, vymenil mi to za inú veľkosť. Nakúpili sme aspoň batožinu oblečenia. Trvalo to asi tri hodiny.
"Ja viem, prečo to robíš."
Prekvapene sa na mňa pozrel. Obočie mu trčalo ponad okuliare. Zasmiala som sa.
"Ty sa snažíš zabiť čas, aby sme prišli domov čo najpozdejšie."
Nechápavo nadvihol pravé obočie.
"Trpaslík..."
Zvraštil tvár. "Škriatok..." Opravil ma.
"To máš jedno."
"Ale nie. Nerobím to preto. Popravde, som na to úplne zabudol.
"Joe, daj mi prosím kartu. Idem do darčekového."
Otvoril peňaženku a dal mi jednu asi z piatich.
"Ja idem zatiaľ kúpiť veľký kufrík na kolieskach, nech to máme kde dať." Kývol na kopu tašiek položených pri predavačke.
"Postrážite nám to na chvíľu?"
"Samozrejme."
Bodaj by nie. Veď sme jej urobili takú tržbu, akú ešte nezažila...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jonasgirl Jonasgirl | Web | 29. května 2009 v 20:22 | Reagovat

oo dobrej dílek  takej nákupní  :D

2 Leník Leník | E-mail | 29. května 2009 v 23:27 | Reagovat

jej, tak tohle je fakt mazec dílek!!! jak se dali zase dokpy, a pak ty nákupy, no jako taky bych šla s Joem do obchoďáku, kdyby platil... :-D

3 Miss.Jonas.LucinQa <33 Miss.Jonas.LucinQa <33 | Web | 30. května 2009 v 0:44 | Reagovat

Tak to je maras!! :D Honem pokráčko!! :)

4 Michelle Michelle | Web | 30. května 2009 v 11:23 | Reagovat

waw super ffka snad nejlepší co čtu a četla jsem jako ona je chytla nákupní horečka jako mě na rohu oxford street v londýně jako já jsem nakoupila tolika věcí a + mě chytla brýlová mánie že mám z londýna patery brýle ray ban jako nosí Joe  :-D  :-D

5 Onka Onka | 30. května 2009 v 12:38 | Reagovat

[4]: waw:D tak to si fakt husta.ja som za hranicami ete nebola.len v madarsku a cesku..no ale 6.6 vas opustam na 12 dni..idem do Grecka:)

6 timik96 timik96 | Web | 30. května 2009 v 14:22 | Reagovat

je....xDDD...ten dielik sa ti fakt podaril...taky nakupny a ist s joom do obchodu so mnou tak to by som im vyprazdnila vsetky karty..xDDD :-D  :D  :D

7 Nikita Nikita | Web | 30. května 2009 v 15:39 | Reagovat

tento diel bol fakt úžas :D nemám slov :D

8 Cornelia Cornelia | E-mail | 31. května 2009 v 23:33 | Reagovat

Jupiii to je tak super!

9 Ary@- jb-love Ary@- jb-love | Web | 1. června 2009 v 13:30 | Reagovat

O_O waw.. musim ti povedat ze tuto FF som predtym vobec necitala a na tomto blogu som prvykrat v zivote ale tato FF je vazne UZASTNA... vcera som bola do pol noci na compe a citala vsetky casti od zaciatku takze som mala oci opuchnute ako rajcina ale stalo to zato.. a tak pls. rychlo dalsi diel...

10 šurinka.12 šurinka.12 | Web | 11. listopadu 2009 v 13:39 | Reagovat

[9]: Jsem na tom uplně stejně jako ty :D
Tahle FF je prostě boží!!! Naprosto dokonalá,miluju jí,zbožňuju a já nevim co všechno ještě :*)
Uplně se u mě střídaj stavy,kdy mám fakt slzy na krajíčku a stavy,kdy umírám smíchy :p
Uááá,ňuch ♥ :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama